30. říjen 1918
30. října 1918 byla přijata Martinská deklarace, která proklamovala připojení Slováků k nově vznikající Československé republice.
Pohlednice symbolizující spojení Čech, Moravy, Slezska a Slovenska.
Deklarace slovenského národa, Martinská deklarácia – dokument přijatý na zasedání Slovenské národní rady 30.10.1918 v Turčianském Sv. Martině; její text proklamoval právo sebeurčení Slováků na základě jejich úplné nezávislosti a jednoznačně vyjadřoval vůli slovenského lidu žít ve společném státě s českým národem.
Použitá literatura:
Encyklopedický slovník, Odeon, Praha, 1993
Pamětní tabule v Martině.
Martinská deklarácia
Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, shromaždení dňa 30. oktobra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného československého národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v meně česko-slovenského národa bývajúceho v hranicicach Uhorska, je jedine ona oprávnená hovoriť a konat.
Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desatročia nepoznala vážnejšej úlohy, jako potlačovat všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkove ničila a vykoristovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.
Nie sú oprávnené na to, aby v meně slovenského ľudu hovorily, ani tie tak zvané zastupiteľské sbory, ktoré sú sostavené na základe úzkeho volebného práva nedopúštajúceho prejavit vôľu národa, a pozostávajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova.
Nie sú na to oprávnené ani také ľudové shromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia.
V meně slovenského národa na Slovensku oprávnená je leda hovoriť jedine Slovenská národná rada.
Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:
1. Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobily známym na celom svete, mala účast i slovenská vetva.
2.
Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utvoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. oktobra 1918 formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. oktobra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.
3.
Žiadame okamžité uzavretie pokoja a sice na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, že by medzinárodnoprávnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie.
Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude popriate, aby sa dľa svôjho rázu mohol vyvijať a dľa svojich sít prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.
Zo zasadnutia Slovenskej národnej rady V Turčianskom Sv. Martine, 30. októbra 1918.
Karol A. Medvecký, v. r., tajomník Slovenskej národnej rady
Matúš Dula, v. r., predseda Slovenskej národnej rady
Pomník Matúše Dúly (1846-1926)
na Národním hřbitově v Martině.
Návrat na začátek stránky
©, Marek Šimoňák
Dnes je ,
je přesně:
a svátek má:
Historický kalendář
|
Virtuální galerie
|
Architektura
|
Slavné a významné dny v historii
|
Historie olympiád
|
Slavné okamžiky v dějinách sportu
|